Fastfood, za pár €-čok plný E-čok

fastfood

Ľudia si nahovárajú, že nemajú čas si navariť, že nemajú čas si počkať na plnohodnotné jedlo, tak proste jedia vo fastfoode. Nič výnimočné, počas obedu rady v nákupných centrách pri fastfoodoch bývajú dostatočným dôkazom. Ja sa tým ľuďom nečudujem, sám som bol taký. A nehanbím sa za to, proste je to skúsenosť. Bez toho by som vám tu nemohol nadávať na fastfood, bolo by to neoprávnené. Mojim obľúbeným rýchlym pokrmom nebol štandardný hamburger z mekáča, ale gyros špagety z No name fastfood bufetu.

Gyros špagety

Keď sa teraz na to jedlo pozriem chápem, prečo som vyzeral ako som vyzeral. Špagety tmavé, človek by si povedal, že celozrnné, ale namočené v masti, aby boli rýchlo zahriate. Na vrchu gyros, ktorý počas prípravy prešiel potieraním zmesou korenia a oleja. To nie je všetko, aby nám to viac chutilo, tak to pre istotu poliali mixom rôznych dresingov. Veľká porcia na gramy vychádza výhodnejšie takže to bolo niečo pre mňa. Takáto porcia predstavovala odhadom viac ako 70% odporúčanej dennej dávky kalórií, pri čom som tuky prekročil mnohonásobne.

Prečo to tak pripravujú?

Aby nám to viac chutilo, však tuk je nosičom chutí. Takto si jedlo užívame a chceme ho znova a znova. Avšak nie je to len tukom. Na prípravu sa používajú najlacnejšie dlhotrvajúce ingrediencie. Vyzerá to stále čerstvé a pri tom  tak rýchlo pripravené. Používané oleje, tiež nemôžete čakať kvalitné olivové, stačí aby to bolo chutné.

Závislosť na Fastfoode

V rôznych článkoch som videl, že to prirovnávajú k závislosti od heroínu. Ako zasa sorry to si nemyslím. Môj názor je, že je to nezdravé a je to dobrý štartér pre komplexné nezdravé stravovanie. Keď si z Fastfoodu zvyknete na vysoké dávky tuku, nebude vám problém vymýšľať kalorické kombinácie doma v kuchyni. Stačí si len každé jedlo polievať dresingom a uvidíte ako krásne porastiete na tuku.

Mekáč

Ten som neobľuboval, malé porcie veľa peňazí, to bol hlavný dôvod prečo som si za mlada nezvykol na niečo také. Po rokoch, keď som sa opäť vrátil nútene do brán červeného M-ka, už ceny boli oproti ostatným prijateľné a porcie omnoho väčšie. Za pár eur som dostal na tanier hranolky, praženicu a hamburger k tomu nápoj, dal som si BIO mlieko. Proste WOOW. Kým som to neochutnal som bol z toho ohromený. Môj prvý kontakt so žemľou predznačoval problém, chuť neopísateľne hnusná oblažovala moje ústa. Keďže hlad bol väčší ako nechuť v ústach dal som tomuto žrádlu aj druhú šancu. Môj druhý kontakt bol spojením žemle a „mäsa“ ak sa to dá vôbec nazvať mäsom, presolená zmeska hnedého šuntu nakorenená tak, aby som necítil pozostatky pachute minulého storočia. Myslím, že pri príprave mäsa v roku 1940 vážne dbali na to, aby boli poriadne mekáč zásobený do budúcnosti. Jedenie hamburgeru skončilo pri druhom súste. Tak som sa pustil do praženice. Tej v rámci chute sa nedá nič povedať, keďže som vďaka tým dvom sústam v hambáči stratil chuť v ústach. Hranolky, tie ani nevyzerali ani nechutili ako zo zemiakov, boli to nejaké vytlačené tyčinky. Mlieko bolo v poriadku. To si kľudne v Mekáči môžete dať! Len z vlastnej skúsenosti vám odporúčam, nič pred ním z ponuky nejesť, prípadne si skúste chvíľku život bulimika. Ale nemusíte sa báť, že sa budete namáhať ono to ide vonku samo.

Prekliato dobrá sliepka

S týmto fenoménom som sa stretol v Prahe. Kamarát ma upozorňoval na nadmernú plynatosť po konzumácií tohoto kuriatka. Nechcelo sa mi tomu veriť, tak sme to šli skúsiť. Dali sme si jedno vedierko. Chuťovo nevravím, že to bolo nejak famózne, ale bolo to bez problémov skonzumovateľné, čiže žiaden problém. Ale efekt na druhý deň veľký problém. Vstával som skoro ráno,kamarát ešte spal. Po prebudení som sa cítil jemne nafúknutý, nič výnimočné, pohodka. Ale viete ráno ihneď po prebudení nič poriadne nevnímate. Ja som sa poriadne prebral až v kúpeľni, keď som sa pozrel do zrkadla. Moje brucho vyzeralo ako obrovský balón, pichnete do neho a praskne. Prišlo mi poriadne zle. Ihneď som potom navštívil záchod. Po desiatkach minút prdenia som to vzdal, stále plyny chceli ísť von. Neuveriteľné, kým to človek nezažije neuverí. Čakala nás dlhá cesta autom a ja plný plynov. Vravel som si, že snáď on nebude mať tiež taký veľký problém a bude môcť celú cestu odšoférovať. Po chvíľke som počul ako vstal, výbuch plynov prednaznačoval, že má ten istý problém. Bez ťažkých debát z tretieho poschodia sme sa pobalený vybrali k autu. V rámci bezpečnosti sme sa rozdelili na schody a výťah. Som rád, že kamarát bol už na tento problém zvyknutý a nemal žiadne kŕče ani bolesti a v pohodke cestu odšoféroval. Mali sme síce stále aj za dažďa otvorené okienka a vďaka tomu vám viem povedať, že už nikdy viac prekliato PLYNNATÉ kura.

Fastfood jedine na vlastné nebezpečenstvo 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *